Viva la KKultura - ako to dopadlo?

Pracovať na mikroprojekte je ako kopať. Začneš pracovať na svojom cieli, ale čoskoro zistíš, že
sú tam korene a tak sa presunieš, tam zase uvidíš, prílš veľa dážďoviek, tak svoj ciele pomaly meníš
a pretváraš, aby bol priamy a zrozumiteľný.

 V mojom mikroprojekte som mala vytvoriť alternatívny priestor, v ktorom by sa mohla plodiť kultúra,

nakoľko mesto, kde bývam je malé a nie je tam kultúry nazvyš.
Hrad, v ktorom sa mal tento alternatívny priestor tvoriť, mal k dispozícií dobré miestnosti, ktoré by
boli veľmi vhodné a zároveň takticky posadené. Avšak pamiatkový úrad stále nepovolil rekonštrukciu
hradných priestorov napriek tomu, že miestnosti boli obývané už pred tým. Pri hľadaní som sa začala
pýtať, aké sú možnosti. Nakoniec som akcie usporiadala v čajovni pri hrade. Akcie mali byť venované
a zaujímavé pre mladých a preto som sa rozhodla venovať sa cestovaniu. Ako prvú akciu som
usporiadala vernisáž výstavy cestovateľských fotografií. Sedem autorov vystavovalo v priestoroch
čajovne svoje spomienky a zážitky, ktoré chceli ukázať svetu. Potom som usporiadala cestovateľské prezentácie, ako napríklad Nórsko,
Canada alebo Turecko. Taktiež sme mali prednášku o permakultúre a komunitných záhradách. Na
túto akciu som pozvala aj ľudí z komunitnej záhrady v Spišskej Novej Vsi. Popri práci na projekte som sa naučila, že
ľudia sú otvorení aktivitám, hoc o tom nevedia, podporia ich. Tento mikroprojekt mi dokázal, že
naozaj netreba veľa na zmenu, po ktorej túžime. Mojou ďaľšou prácou na projekte bude
usporiadanie ďaľších akcií, zamerať sa nie len na cestovanie ale aj na iné témy a oblasti  tak vytvoriť
sieť ľudí, ktorý budú vedieť, že ono to vlastne v meste nie je až tak ticho.