Študentky a študenti 11. ročníka nášho Ročného programu obhajovali na Zaježovej ich študentské projekty. Pozrite sa, čím sa v nich zaoberali.

Ako sa stať Hrdinom histórie? Anna Demovičová v týchto dňoch obhájila na Sokratovom inštitúte svoj študijný projekt s rovnakým názvom. “Snažila som sa motivovať mladú generáciu, aby aj v ťažších spoločenských časoch verili v možnosť zmeny a snahu spoločensky sa zapájať, namiesto odchodu do zahraničia,“ vraví. Spolu so žiakmi základných a stredných škôl hľadali, kde je hranica medzi národnou hrdosťou a radikálnym nacionalizmom. Aktuálne pripravujú mobilnú aplikáciu – hru, ktorá má za cieľ inšpirovať žiakov k pozitívnemu vzťahu k národnej histórii.

Anička však nie je jediná študentka 11. ročníka Sokratovho inštitútu, ktorá dokázala, že dobročinnými projektmi sa dá meniť Slovensko na krajinu, kde sa oplatí žiť a zostať. Kristián Néky sa v rámci svojho projektu napríklad pustil do obnovy historického pivovaru v srdci Banskej Bystrice, ktorý dlhodobo chátra.

Okolo Zabudnutého pivovaru sa mu podarilo vytvoriť komunitu ľudí, ktorým osud tejto technickej pamiatky nie je ľahostajný, a spoločne zorganizovali v priestoroch pivovaru týždňové umelecké sympózium. “Nebyť tohto miesta a zapálených ľudí, ktorých spája snaha o jeho záchranu, zrejme by som rozmýšľal, či vôbec má zmysel na Slovensku zostať,” dodal Kristián.

Jana Mlynarčíková sa po rokoch strávených v zahraničí vrátila na Slovensko. Spoločne s ďalšími nadšencami z Popradu založili iniciatívu Kultúra, ktorá neexistuje a premenili bývalú drevársku dielňu na kultúrny priestor Koľaj 22, v ktorom sa pravidelne konajú prednášky, koncerty a festivaly.

“Pomáhame oživiť kultúru v meste, v ktorom dlhodobo vnímame nedostatok kultúrnych príležitostí. Zároveň chceme, aby šikovní mladí ľudia a umelci ostávali v Poprade a mohli sa tu rozvíjať,” uviedla Jana.

Čerstvou absolventkou Sokratovho inštitútu je i Viktoriia Parokonna, Ukrajinka, ktorá na Slovensko prišla v roku 2022 v dôsledku vojny. Usídlila sa v Seredi, kde sa rýchlo začala aktivizovať v komunitnom centre Priestor. Pre tínedžerky zo Serede spustila ročný vzdelávací program VýniMOCNÁ, ktorým pomáha objaviť ich potenciál a budovať sebavedomie.

Mladým ľuďom sa venoval aj Maroš Kovaľ z Hermanoviec nad Topľou. Spoločne s deckami z dediny založili združenie HOblik. Zorganizovali podujatie Slanské kolečko zamerané okrem iného aj na posilnenie cestovného ruchu pod Slanskými vrchmi a spolu s mládežou sa naďalej venujú zveľaďovanie ich obce.

Ďalším z projektov zameraných na zdravie sa týkal zdravotne znevýhodnených ľudí na Orave. Andrea Kalužová v roku 2022 spoluzakladala organizáciu Úsmev prosím a na Sokratovom inštitúte chcela posunúť tento projekt na vyššiu úroveň. Ich klienti dnes majú k dispozícii 6 druhov krúžkov, 7 certifikovaných trénerov a 48 aktivít mesačne. Organizácia poskytuje voľnočasové aktivity pre 41 pravidelných účastníkov, nepriamo ovplyvňuje viac ako 500 rodinných príslušníkov a spolupracuje s 20+ zapojenými odborníkmi a 8 dobrovoľníkmi na krúžkoch.

Kristína Slivková zase spustila osvetovú kampaň na ochranu sluchu na festivaloch a koncertoch. Spolu s priateľmi založila iniciatívu Nehuč, ktorá sa snaží zvýšiť povedomie o ochorení tinnitus (pískanie v ušiach) a chodí na hudobné akcie rozdávať ľuďom štuple do uší.

Ďalšia absolventka Zita Pisárová išla s kožou na trh. vytvorila projekt V jednom je sila, v ktorom prepája komunitu jednorodičov za účelom poskytnutia podpory a zlepšenia ich sociálneho zázemia. Problémy ako vyhorenie, osamelosť a frustráciu jednorodičov riešia vytvorením bezpečného priestoru na stretávanie a organizovaním besied o právnej pomoci či výchovnom poradenstve.

Pokiaľ ide o environmentálnu oblasť, ornitologička Zuzana Lackovičová sa prostredníctvom projektu Vtáctvo trnavské venovala osvete a aktivitám v oblasti ochrany vtáctva v Trnave.

Vodohospodár Patrik Václavik vytvoril komunitu okolo starej aleje v Predmieri pri Bytči, kde spoločnými silami obnovili krásnu ovocnú alej. Dúbravkova alej okrem iného slúži ako „knižnica“ starých ovocných odrôd v regióne.

Dobromila Žilková sa pre zmenu venovala udržateľnej móde v projekte Hovoriaca košeľa. Organizovala workshopy a diskusie určené pre mladých ľudí, ktorí bývajú často obeťami módnych trendov prinášajúcich so sebou environmentálne aj spoločenské následky.

Environmentálne projekty sú v súčasnej dobe veľmi dôležité, no nemenej dôležité je hľadanie spoločenského dialógu. Zsófia Voda zbližovala slovenských študentov s maďarskými v projekte mi/y: párhuzamos buborékok // paralelné bubliny.

Andrea Nina Gašparovičová chce prispievať k riešeniu polarizácie spoločnosti prostredníctvom vzdelávacích aktivít. V jej projekte poTEACHka sa mladí ľudia učia viesť konštruktívny dialóg so svojimi názorovými oponentmi.

Viktória Cerovská vykročila v ústrety seniorom vo Zvolenskej Slatine v rámci projektu Vykročím pod Korčín. Ako fyzioterapeutka sa spolu s jej kolegyňami snažila priniesť seniorom radosť z pohybu, vytvoriť u nich pohybové návyky a osvojiť u nich zásady správneho cvičenia či základy nordic walkingu.

Jakub Takács počas uplynulého roka pracoval na digitálnej platforme TechLingo, ktorá je určená predovšetkým študentom a študentkám z Ukrajiny a Ruska študujúcim na stavebných fakultách na Slovensku. Platforma poskytuje terminologický slovník odborných výrazov z oblasti stavebníctva a formou edukatívneho obsahu umožňuje zlepšovanie jazykových znalostí i zlepšovanie príležitostí uplatniť sa na slovenskom pracovnom trhu.

V oblasti vzdelávania bol tento rok veľmi úspešný aj projekt Klaudie Trochanovej s názvom Cesty budúcností. Program profesijnej orientácie na ZŠ v malej dedinke Bajerov pri Prešove predstavoval neformálne vzdelávanie pre žiakov 2. stupňa z majority i rómskej minority, bez ohľadu na študijné výsledky či sociálne prostredie, z ktorého pochádzajú.

Patrícia Hatiarová aktivizovala študentstvo prekladu a tlmočenia a spoločne vytvorili nadupanú trojdňovú konferenciu Zimná škola prekladu.

V rámci podujatia sa im podarilo prepojiť slovenské univerzity, na ktorých sa vyučuje preklad a tlmočenie a Zimná škola prekladu sa stala platformou pre vznik združenia Sa zobuď, ktoré organizuje ďalšie aktivity ako diskusie, knižné swapy či vítanie nových študentiek a študentov.

Projekty študentov a študentiek 11. ročníka Sokratovho inštitútu dokazujú, že na Slovensku stále ostáva množstvo mladých šikovných ľudí, ktorí majú odhodlanie rozvíjať svoje dediny a mestá a meniť Slovensko na krajinu, v ktorej sa oplatí žiť a zostať.